spravy.sk spravy.sk

Dobre zrobil. Šechného kariéru ovenčili štyri tituly, dlhovekosť, ale i nepriazeň súperových fanúšikov
zdroj: foto jäzva

Dobre zrobil. Šechného kariéru ovenčili štyri tituly, dlhovekosť, ale i nepriazeň súperových fanúšikov

Keď sa zmocnil puku znamenalo to pre súperovu obrany maximálnu pozornosť. Tá ho strážila pripravenou osobkou, niekedy aj dvoma hráčmi. I tak sa presadil gólovou strelou či presnou prihrávkou. Napokon, predurčovali ho k tomu fyzické danosti.

Takmer dvojmetrový, metrákový chlap, ktorý získal v slovenskej lige štyri tituly. Podobne ako Vlastimil Plavucha viac nenávidený ako milovaný, najmä bratislavským publikom, rovnako však skvelý hokejista. Richard Šechný.

O dva roky bude mäť rodák z Prešova päťdesiat rokov. Napriek tomu, ešte pred dvoma rokmi hral. S veľkou kariérou začínal pomerne neskoro. Po vzniku samostatnej ligy prišiel do Košíc v sezóne 1994/95. Mal 23 rokov. „Predtým som bol na vojne v Michalovciach, ktoré hrali v Prvej slovenskej hokejovej lige. V Košiciach vtedy hrávali špičkoví hokejisti so skúsenosťami z federálnej súťaže. Obranca Ján Varholík, brankár Jaro Dragan a ďalší reprezentanti. Veľmi silné mužstvo, zložené z domácich, regionálnych chalanov. Vtedy to bolo tak, že Košice boli výber toho najlepšieho od Liptovského Mikuláša. To nie je ako teraz, že kluby berú hráčov skade-tade. Prvé roky boli o dominancií Košíc a Trenčína,“ zaspomínal si na éru spred štvrťstoročia Šechný.

Richard Šechný

KRIVDA A ODPLATA

Rok 1998 priniesol Slovensku nového majstra a vybičovanú finálovú sériu medzi Košicami a šampiónom, bratislavským Slovanom. Najmä rozhodujúci piaty zápas je pamätný pre svoje dramatické okolnosti. „V športe dominujú peniaze. Slovan ich v tom čase mal, mohol si dovoliť skúpiť top hráčov. Spomínané play-off bolo neuveriteľne vybičované. Niečo strašné. Na oboch koncoch republiky bol hotový ošiaľ. Nikto nikomu nič nedaroval. Karol Rusznyák neuniesol nervy a v štvrtom zápase udrel hokejkou do tváre Igora Libu, čo by sa nemalo stávať. No a potom piaty zápas...“

„Aj po tých rokoch mám tie momenty pred očami. Neuznali nám gól z predĺženia, pričom dve minúty pred koncom riadneho hracieho času vyrovnal Zdeno Cíger z podobne neprehľadnej situácie. Tam sa nepískalo. Pri góle Reného Puchera aj teraz vravím, že rozhodca sa upískol,“
vraví Šechný.

O rok neskôr sa finále rivalov zopakovalo. Papierové predpoklady vraveli jasne pre hráčov z hlavného mesta. Základnú časť vyhrali suverénne, dominantní boli aj vo vyraďovačke. Košice sužovali finančné problémy, neistota ohľadom budúcnosti. Napriek tomu sa mužstvo zomklo a ukázalo, ako sa hrá so srdcom. „Nebola to jednoduchá situácia. Už okolo novembra sme boli bez peňazí. V kabíne sa všetko riešilo, nikto nevedel, čo sa stane. Naša nepohoda sa odzrkadlila na zlých výsledkoch. Pred play-off sme mali sedenie, na ktorom sme si povedali, že i tak ideme do toho naplno a zabojujeme. Veľkú úlohu v stmelení kolektívu zohral tréner Ján Selvek. Bol náš vodca. Tak nás nahecoval, že na ľade sme boli pripravení zomrieť. Aj ľudia to cítili a hnali nás vpred. Slovan mal znova top tím, no my sme ich zdolali. Bolo to zadosťučinenie za predošlý rok,“ priznal Šechný.

ŽIVOTNÁ SEZÓNA

Po zisku titulu sa s Košicami rozlúčil a posilnil novú šťuku v slovenských hokejových vodách – Zvolen. Na strednom Slovensku odohral sedem sezón, v klube sa stal ikonou. „Mal som v tom čase aj ponuku z Litvínova, ale rozhodol som sa pre Zvolen. Dobrý krok. V klube boli výborné podmienky, silný tím.“

V Šechného prvej sezóne v drese HKM získal striebro, Zvolen padol vo finále so Slovanom. O rok neskôr sa radoval už z titulu. V životnej sezóne získal v základnej časti 70 bodov, v play-off pridal v 10 zápasoch 19! bodov (9+10). „Viedol nás tréner Ernest Bokroš, mali sme skvelú formu. Ak ma pamäť neklame, doma sme neprehrali v sezóne jediný zápas. V tíme bolo množstvo osobností. Atmosféra na každom zápase bola skvelá, ľudia sa na štadióne doslova tlačili.



Šechného výkony v domácej ligy mu vyniesli miestenku do národného tímu na olympiáde v Salt Lake City. Voči Slovensku krutý systém zariadil, že ligových hráčov dopĺňali v zápasoch hokejisti z NHL, ktorí pendlovali hore-dole medzi klubovými a reprezentačnými povinnosťami. Turnaj sa skončil pre tím trénera Jána Filca fiaskom. Skončil predposledný. Šechný v štyroch zápasoch nebodoval, vôbec sa mu nedarilo, čo mu dali fanúšikovia poriadne vyžrať. Krátko po návrate domov hral Zvolen v Bratislave. Tamojšie publikum si vybralo obeť a na Šechnom si zgustlo.

„Nadávky som na svoje meno počúval pravidelne. Najmä zo začiatku to bolo ťažké, nápor na psychiku. Človek sa s tým musel vyrovnať. Časom som to už nevnímal a snažil sa hrať čo najlepšie. Olympiáda sa hrala v zlom formáte. Vina za neúspech padla na ligových hráčov. Nadávalo sa mne, ale aj Rišovi Kapušovi, Paľovi Rybárovi. Na našich štadiónoch to tak bolo. Fanúšikovia urážali najväčšie hviezdy súpera, hráčov, ktorí boli nebezpeční. Nebudú predsa kričať na náhradníkov,“ pousmial sa Šechný.

DOBRE ZROBIL

Emóciami nabitú sériu zažil aj v sezóne 2002/03. Ako inak, proti Slovanu. „Znova vybičované emócie. Nášho šéfa Dušana Mráza oblievali na Slovane červeným vínom, na Bratislavčanov zas u nás liali pivo.“

Už v prvom zápase série sa odohral incident, kedy kapitán Slovana Zdeno Cíger inzultoval arbitra Ľuboša Jakubca. Dostal zaň šesťzápasový dištanc, ktorý mu zmiernili o polovicu.

Po štvrtom zápase série sa na ľade strhla mela, po ktorej zvolenský náhradník Martin Mráz inzultoval hlavného rozhodcu Rudolfa Lauffa. Šechný vyriekol po zápase pamätnú vetu o tom, že jeho spoluhráč konal správne. „Dobre zrobil. Takisto Zdeno zaútočil na rozhodcu, dal mu a dostal tri zápasy. Martin takisto udrel rozhodcu do hlavy, nech dostane tri zápasy. Takto to nastavili, že za úder rozhodcu budú tri zápasy, tak to môže celá liga biť rozhodcov do hlavy. Za tri zápasy sa to oplatí.“



Vec na našich klziskách nebývalá nabrala obrie rozmery. Mráza riešila polícia, vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnak mal na stole podnet na začatie trestného stíhania. To následne zastavili. Za svoj prečin však dostal od hokejovej disciplinárky dištanc na 18 mesiacov. K hokeju sa viac nevrátil. „Martin bol pritom super chalan. Tichý. V tom zápase ani nehral. Zbytočne ho vyhecovali.“

Prípad študovali aj odborníci na čítanie z pier. Zistili, že Mráza vyburcovali na útok spoluhráči Martin Bartek a Petr Krátky. „Dnes sa na tom už len smejem. Urobili z toho komédiu.“

Zvolen napokon sériu vyhral, o to viac hráčov mrzela následná prehra vo finále s Trenčínom. „Verili sme si, veď sme vyradili Slovan, no akoby sme stratili iskru. Finále nám nevyšlo. Mali sme lepšie mužstvo, ale v semifinále sme zo seba vydali to najlepšie a už sa nedokázali tak vyhecovať.“

VÝLUKA A PÁD VO FINÁLE

Aj v ďalšej sezóne bojoval Šechný so Zvolenom o titul. Vo výlukovom ročníku 2004/05 jeho tím vyhral základnú časť. Tím vystužený triom z NHL – Michal Handzuš, Vladimír Országh, Richard Zedník – mal majstrovské ambície. Nezvládol však doma rozhodujúci zápas so Slovanom a prehral 1:3. „Výborný ročník. Slovan, Trenčín a my sme boli na vrchole, všetky mužstvá mali v strede opory z NHL. Na každom zimáku bolo plno, každý chcel vidieť hviezdy. Vo finále nás najviac zabrzdili úvodné dve prehry na domácom ľade. Dostali sme sa síce do série, v šiestom dueli vyplienili Bratislavu a slovanistom zrušili vopred pripravené oslavy titulu. Tlak sa následne presunul na nás, hrali sme doma. Zápas sme však nezvládli.

Ako to už na Slovensku býva, našli sa hlasy, ktoré tvrdili, že Zvolen zápas prehral, za čo dostal nový autobus. Šechného toto sci-fi pobavilo a nahnevalo zároveň. „Áááále, to hádam ani nie. Neviem, či sa toto deje aj inde, ale u nás je to doslova špecifikum, čo ľudia natárajú. Pre boha, hrali sme o titul, viete aké prémie nás zaň čakali? Predsa nepustíme taký zápas, aby sme dostali autobus. Čo je to hlúposť. V tom čase boli všade peniaze. A slušné! Chceli sme získať titul, bolo to obrovské lákadlo. Žiaľ, nepodarilo sa nám to.“


Richard Šechný a Jaroslav Torok

DRUHÝ V PRODUKTIVITE

Šechný odohral vo Zvolene ešte jeden rok, následne pôsobil v iných tímoch najvyššej ligy i nižších súťaží. Podľa štatistík stránky eliteprospects.com odohral extralige v základnej časti 729 zápasov, nazbieral 706 bodov, čo ho hradí po Arnem Krotákovi na druhé miesto historickej tabuľky. „Základom je, že človeka musí hokej baviť. Čím je starší, tým viac sa musí nútiť k tréningom, zápasom, udržiavať sa a byť fit. Hokej ma bavil, užíval som si ho. Možno škoda, že som nevydržal dlhšie v Nižnekamsku, ale s tým už nič nespravím. Na Slovensku som hral vždy v tímoch, ktoré mali najvyššie ambície, po boku mal skvelých spoluhráčov. Najviac som si rozumel s Jaroslavom Törökom. Sadli sme si herne i ľudsky. Dodnes si voláme, navštevujeme sa. Ale tých chalanov bolo viac. Andrej Rajčák, Martin Bartek a mnoho ďalších.“

Odmenou za výkony boli v Šechného kariére nielen štyri majstrovské tituly, ale i ceremoniál vo Zvolene, počas ktorého vyvesili jeho dres pod strechu tamojšej arény. „Milá vec. Pre Zvolen som urobil veľa, cítil som sa tam ako doma. Som rád, že sa mi takto odvďačili, hoci nie som odchovancom klubu. Dušanovi Mrázovi za to patrí vďaka,“ uzavrel rozprávanie Richard Šechný.

Richard Šechný
Vladimír Chramazda

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Hokej

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia