spravy.sk spravy.sk

Moreplavec Fernăo Magalhăes objavil pred 500 rokmi Magalhăesov prieliv
zdroj: TASR

Moreplavec Fernăo Magalhăes objavil pred 500 rokmi Magalhăesov prieliv

ribližne 570 kilometrov dlhý Magalhăesov prieliv sa nachádza na južnom výbežku Južnej Ameriky. Ide o významnú námornú cestu, ktorá spája Atlantický a Tichý oceán. Dnes 21. októbra uplynie 500 rokov odvtedy, kedy dlho hľadanú úžinu napokon objavil moreplavec Fernăo de Magalhăes.

Portugalský moreplavec v španielskych službách Fernăo de Magalhăes (dnes vo viacerých jazykoch prezývaný Fernando Magellan) vyvrátil zároveň svojou plavbou okolo sveta predstavy cirkevných mudrcov, ktorí tvrdili, že Zem je plochá ako doska. Naopak, pred polstoročím potvrdil, že Zem je guľatá.

Po tom, čo u portugalského kráľa Manuela I. upadol do nemilosti, rozhodol sa 37-ročný Magalhăes už ako skúsený kapitán, že za svojim cieľom pôjde vlastnou cestou.

Na jeseň 1517 opustil rodné Portugalsko a odišiel do Španielska, kde sa pustil do plánovania veľkej cesty - plávať do Indie západným smerom okolo Ameriky cez dovtedy neobjavený prieliv medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Svoj zámer predostrel kráľovi Karolovi.

Osemnásťročný panovník bol návrhom moreplavca nadšený a v marci 1518 s ním podpísal dohodu, na základe ktorej sa stal Magalhăes hlavným veliteľom výpravy a guvernérom všetkých krajín, ktoré objaví.

Prípravné práce na cestu trvali viac ako rok až nadišiel 20. september 1519 a päť lodí (Trinidad, San Antonio, Concepción, Victoria a Santiago) s viac ako dvesto námorníkmi (údaje sa pohybujú od 234 do 274) sa vydalo zo španielskej Seville na plavbu okolo sveta. Vlajkovou loďou bola Trinidad, ktorej velil Magalhăes.

„Hlavný veliteľ bol rozvážny a cnostný muž... Nepustili sme sa na cestu skôr, ako urobil niekoľko správnych a prospešných nariadení," napísal kronikár výpravy Talian Antonio Pigafetta.

Prvou zastávkou flotily bol najväčší ostrov Kanárskych ostrovov Tenerife a 13. decembra 1519 doplávala do zálivu Rio de Janeiro. Medzi členmi posádky vznikalo napätie a rôzne konflikty, ktoré znásobovala tiež zima, hlad a nervozita.

Na jar 1520 prerástli až do otvorenej vzbury, ku ktorej došlo v patagónskej zátoke San Julian, kde zimovali. Magalhăes ju tvrdo potlačil – vodcov dal na výstrahu popraviť a niekoľkých námorníkov vysadil na breh.

Výprava sa opäť vydala na plavbu 24. augusta 1520. Ešte pred tým ale prišla o svoju prvú loď Santiago, ktorú vyslal Magalhăes na prieskum, avšak v búrke neďaleko Santa Cruz stroskotala. Veliteľ druhej lode San Antonio sa aj s posádkou rozhodol dezertovať, kormidlo obrátil a vrátil sa do Španielska.

Vytúžený, takmer 600 kilometrov dlhý prieliv pri Ohňovej zemi sa podarilo objaviť 21. októbra 1520. Magalhăes mu dal meno Kanál všetkých svätých, ktorý však nesie meno svojho objaviteľa. Týmto prielivom preplával do oceánu. Nazval ho Tichý z vďačnosti, že po celé tri mesiace plavby nezažila výprava ani jednu búrku.

Portugalský moreplavec Fernăo de Magalhăes sa konca výpravy nedočkal. 27. apríla 1521 ho na filipínskom ostrove Mactan, počas bitky dvoch znepriatelených ostrovných kmeňov smrteľne zasiahol otrávený šíp.

Na čelo výpravy sa postavil Juan Sebastián del Cano, pôvodne kormidelník na lodi Victoria. Iba s touto loďou a len so 17 vyčerpanými mužmi na palube zakotvil po troch rokoch - 6. septembra 1522 v španielskom prístave Sanlúcar de Barrameda. Spoločne tak zavŕšili jednu kapitolu ľudských dejín, keď ako prví na svete oboplávali zemeguľu, čím sen mnohých zmenili na skutočnosť.

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Zaujímavosti

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia